Psoas – skrytý dôvod bolestí chrbta, o ktorom vám lekár možno nepovie

Bolesti chrbta patria medzi najčastejšie problémy súčasnosti. Väčšina ľudí ich pripisuje chrbtici, platničkám či nesprávnemu držaniu tela. No existuje jeden hlboký sval, ktorý sa často prehliada – psoas.
Tento sval spája chrbticu s nohami a má priamy vplyv na držanie tela, dýchanie, stabilitu panvy, ale aj nervový systém.

Anatomicky hlboko, funkčne zásadný

Sval psoas major sa začína na prednej strane driekových stavcov (L1–L5) a pokračuje cez panvu až k malému chochlíku stehennej kosti. Spolu so svalom iliacus tvorí tzv. iliopsoas, ktorý je hlavným ohýbačom bedra. Ale to nie je všetko.

👉 Jeho priame spojenie s chrbticou znamená, že akékoľvek napätie v psoase okamžite ovplyvňuje postavenie panvy a spodnú časť chrbta.
👉 Vďaka svojej blízkosti k bránici má vplyv aj na dýchanie.
👉 Je obalený množstvom nervových zakončení, ktoré sú prepojené s autonómnym nervovým systémom.

Nervový systém a psoas: stres sa "ukladá" do tela

Psoas je často nazývaný aj sval stresu. Je to preto, že je mimoriadne citlivý na aktiváciu sympatického nervového systému – teda reakciu "bojuj alebo uteč".
Pri dlhodobom strese, psychickej záťaži, traumách alebo fyzickom preťažení sa psoas môže stiahnuť a ostať napätý, aj keď stresová situácia pominula.

Výsledkom sú chronické bolesti a symptómy ako:

• bolesti krížov a driekovej chrbtice,

• stuhnutosť bedier a panvy,

• zhoršené trávenie a plytké dýchanie,

• nepokoj, úzkosť, nespavosť – pretože telo "nevie vypnúť".

Prečo bežné cvičenia často nezaberajú?

Psoas nie je sval, ktorý by sme vedeli jednoducho "natiahnuť" alebo posilniť.
Ide o hlboký stabilizačný sval, ktorý sa bráni priamemu ovplyvňovaniu – najmä ak je napätie výsledkom stresu a emocionálneho zaťaženia, nie len fyzického preťaženia.

➡️ Klasické strečingy často psoas ešte viac podráždia.
➡️ Snažiť sa ho silou uvoľniť vedie k ďalším kompenzáciám.

To, čo psoas potrebuje, je uvoľnenie nervového systému, normalizácia napätia v fasciálnych štruktúrach.

Ako kraniosakrálna terapia ovplyvňuje psoas cez nervový systém a fascie

Kraniosakrálna terapia vznikla na základoch osteopatie – lekárskej disciplíny, ktorú vyvíjali americkí lekári už v 19. storočí.
Dr. William Sutherland, zakladateľ kraniosakrálnej metódy, bol vyškolený osteopat, ktorý na základe dlhoročného pozorovania a praxe formuloval jemný prístup k liečbe dysfunkcií v centrálnom nervovom systéme a spojivových tkanivách.

Metóda sa zameriava na uvoľnenie napätia v centrálnom nervovom systéme a v hlbokých fasciálnych štruktúrach, ktoré majú priamy vplyv na stabilitu, držanie tela a vnímanie bolesti.

Sval psoas je obklopený množstvom fascie, a cez túto sieť spojivového tkaniva je spojený:

• s panvou a driekovou chrbticou,

• s bránicou (cez tzv. crura diaphragmatis),

• a nepriamo aj so stavom autonómneho nervového systému.

Počas terapie sa pracuje s napätím v týchto hlbokých štruktúrach. Klient je v polohe na chrbte, terapeut jemne vníma napätia v tele a podporuje obnovu vnútornej rovnováhy v rámci neuromyofasciálneho systému.
Výsledkom je často spontánne uvoľnenie oblastí ako sú driek, panva a bránica – a s tým aj napätý psoas.

Z mojej praxe: čo hlásia klienti po terapii

• bolesti v oblasti krížov a driekovej chrbtice ustupujú už po pár sedeniach,

• telo sa samovoľne narovnáva – zlepšuje sa držanie tela bez snahy,

• dýchanie sa prehlbuje, mizne tlak pod hrudníkom,

• klienti hovoria o lepšom spánku a hlbšom vnímaní tela,

• u niektorých sa obnoví schopnosť cítiť emócie, ktoré boli dlho potlačené.

Záver: nie každá bolesť chrbta má pôvod v chrbtici

Ak ti lekár povedal, že máš "v poriadku platničky", ale bolesť stále pretrváva, možno je čas pozrieť sa hlbšie – až k psoasu.
Ticho napätý sval, ktorý reaguje na stres, úrazy, preťaženie aj staré emočné vzorce, si zaslúži pozornosť.

Kraniosakrálna terapia je citlivý, ale veľmi presný nástroj, ako vrátiť telu rovnováhu – a psoasu priestor, ktorý potrebuje.